~Yakusoku no basho e~

Prvé česko-slovneské Katekyo Hitman REBORN! fórum.
 
DomovDomov  CalendarCalendar  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  Prihlásenie  

Share | 
 

 A ty budeš moja kráľovná! [10069]

Goto down 
AutorSpráva
Sayumi
Varia officer
avatar

Počet príspevkov : 218
Join date : 12.08.2010
Age : 23
Bydlisko : Varia HQ

OdoslaťPredmet: A ty budeš moja kráľovná! [10069]   Pi august 13, 2010 1:43 pm

Názov: A ty budeš moja kráľovná!
Fandom: Katekyo Hitman REBORN!
Pár: 10069 (Byakuran x Mukuro)
Prístupnosť: K
Žáner: Semi-Hurt/Comfort
Varovanie: Detská nevinnosť a cca 9 roční Mukuro a Byakuran.
Prehlásenie: Nevlastním KHR. No v prasiatku sa mi zbierajú penižaky ktorými to raz zvrátim. -evil
grin- No zatiaľ zmienené postavy a KHR obecne patrí Amano Akire. Príbeh je môj.

A/N: Ďalší veľmi silno cracklý nápad z mojej dielne. Ani sa nepýtajte ako presne mi to napadlo... myslím, že som uvidela obrázok malého Mukura a Byakurana...a nemohla som odolať. Je známe že deti z celej duše nenávidím (aj keď oni mňa z dákeho mne neznámeho dôvodu milujú...) ale predstava ich dvoch ako detí... <3
Pôvodne som zvažovala, či z toho urobiť viackapitolovku alebo len tento krátky oneshot...ale nakoniec oneshot predsa len vyhral. Kapitolovky snáď budú prepracovanejšie.
Tak či onak, enjoy. A zanechaj v komentároch stopu. n_n



Malý modrovlasý chlapec sa udýchane rozhliadal po malom otvorenom priestranstve. Za jeho chrbtom bola budova, ktorej veľkosť mohla konkurovať napríklad hociktorému vládnemu súdu a pred ním iba vysoký plot, pravdepodobne napustený elektrický prúdom. Na bosých nohách ho šteklila tráva a do nosa mu vrážala prenikavá vôňa čerstvého vzduchu.

Vedel, že týmto riskoval viac než by sa mal odvážiť. Ale bolo mu to jedno. Pre kúsok čerstvého vzduchu a slnečného svitu na jeho pokožke bol ochotný riskovať aj tie zvyšky voľnosti čo mal, chabé napodobeniny jedla čo dostával aj desiatky nových zranení, čo by na ňom za trest mohli pribudnúť.

Byť pokusným králikom a dieťaťom súčasne nebolo ľahké.

Zakymácal sa, ako urobil krok dopredu. Celé telo ho bolelo, ale pri pohľade na zelenú trávu pod jeho nohami a tmavomodré nebo v súmraku, čo sa rozpínalo nad ním, na všetko zabúdal. Vedel, že nemal dosť času predtým, ako ho nájdu. Preto ho chcel využiť.

Zhlboka sa nadýchol a urobil krok bližšie k plotu, za ktorým sa rozpínala lesná zeleň. Neisté pohyby dopredu sa pomaly premenili v beh, až stál na centimetre od hranice, čo ho delila od slobody. Nebol tak hlúpy aby sa teraz snažil utiecť. Vedel, že by ho ihneď chytili a skončil by ešte horšie potrestaný ako po takto krátkom výlete na vzduch. Vedel, že to musí viac premyslieť. A získať komplicov.

Zastavil sa až keď stál milimetre od plotu. Zhlboka vdýchol vôňu lesa, ktorá sa mu vtierala do nosa. Chcel sa stromov a krov aj dotknúť, nie len na ne pozerať... no v jeho situácií si vyberať nemohol.

Stále rovnako svižným krokom, priam behom, sa prechádzal popri plote. Nie príliš ďaleko, možno dáke 2-3 metre od mieste kde stál pôvodne.
Keď však začul šuchot lístia prudko sa zastavil a uprel ostražitý pohľad voči lesu.

Z jedného z kríkov sa vynorila bielovlasá hlava.

"Ah?"

Malý Mukuro stál bez pohnutia na mieste ako socha. S očami rozšírenými prekvapením pozeral na chlapca asi v jeho veku, možno mladšieho, ktorý rovnako prekvapene žmurkal spoza plotu. Mal prenikavé fialové oči ktoré sa vynímali na bledej, skoro porcelánovej pleti. Tvár mu zdobil prekvapený, no široký úsmev.

"Kto si?" Opýtal sa, keď celý vyliezol z kríku. Oprášil si lístky z ramena a sadol si naproti plotu, pred Mukura.

"A kto si ty?" pípol Mukuro, majúc nohu neisto posunutú vzad. Bielovlások ktorý sa tu len tak z ničoho nič ukázal ho značne prekvapil. Mal za to, že v okruhu minimálne 70 kilometrov nie je žiadne obydlie, či, jednoducho, človek.

"Na otázku sa neodpovedá otázkou!" povedal s nemiznúcim úsmevom druhý chlapec. "Ale môžeš ma volať Byakuran."

"Byaku...ran?" Naklonil Mukuro hlavu nabok.
Byakuran si pretrel zátylok. "Zvláštne meno, že? Ale mne sa páči!"

"Ah..." Možno to bolo tým úsmevom, ktorý bol síce z časti desivý ale aj vrelý, možno detskou naivitou, no uväznený chlapec sa začal cítiť kľudne a odvážil sa taktiež si sadnúť. "Som Mukuro."

"Mukuro-kun...mukuro-kun..." opakoval si Byakuran "Znie to pekne. A prečo máš také čudné oči?"

Mukuro sa konečne usmial. Ten chlapec si nebral servítku pred ústa, hovoril prvé čo ho napadlo.
"A prečo máš biele vlasy?"

Bielovlasý chlapec sa len zasmial. A pokračoval vo vypytovaní. "Čo tu vlastne robíš?"

Mukurov znovu získaný úsmev skoro vybledol. Ale iba skoro. "Som tu uväznený. A ty?" povedal tónom, akoby sa nič nedialo.

Byakuran ignoroval jeho otázku a s vytrieštenými očami sa rozhodol rozoberať čo sa práve dozvedel. "Uväznený?! Naozaj? Prečo? Kto ťa väzní? Načo? Čo od teba chcú?" chŕlil jednu otázku za druhou. Dokonca aj jeho úsmev sa zmenil do prekvapeného výrazu.

"Kufufu..." zasmial sa jeho rovesník. "Príliš veľa otázok... naozaj...väzní ma mafia...a to ti odpovie na ostatné otázky, nie?"

Byakuran len sedel a prekvapene žmurkal. "Mafia?"

Mukuro len prikývol.

"Páni...ozajstná?"

Zase len prikývnutie.
Nastalo ticho, ktoré rušili iba zvuky prírody a tichý plač z budovy, ktorý sa Mukuro už naučil ignorovať. Nemal na výber, inak by sa tu zbláznil.
"Ale raz odtiaľto ujdem!" prehlásil pevne, čím prelomil ticho. "A ovládnem svet. Pomstím sa tým Mafií za to čo mi urobila."

Byakuran sa zase široko usmial. "Pomôžem ti! Dobre?"

"S čím?" nechápavo zareagoval Mukuro.
"S ovládnutím sveta predsa! Ovládneme ho spolu, dobre, Mukuro-kun?" privrel oči v širokom úsmeve Byakuran.
"Kufufu...ak si myslíš, že to zvládneš."
Bielovlások sa postavil a v hrdinskom geste zovrel päsť pred hruďou. "Dokážem! Ja budem kráľ celého sveta a ty budeš moja kráľovná, platí?"

"Eeeh..." Mukuro sa zatváril akoby prehtol flambovanú žabu. "Prečo by som mal byť kráľovná? Som chlapec ako ty!"

Byakuran si zase čupol pred Mukura. "Lebo si rozkošnejší ako ja a vyzeráš viac ako dievča! A slušali by ti šaty!" široko sa usmial.

"..." Mukuro chvílu zazeral s tikom a vražednou iskričkou v oku.

Bielovlasý mladík ignoroval Mukurov výraz a stále sa rovnako usmieval. "Sľúbime si to, dobre?" prehovoril. "Že keď sa znovu stretneme, ovládneme spolu svet! A potom spolu budeme navždy šťastne žiť!" keď skončil prestrčil malíček cez dieru v plote, opatrne, nedotýkajúc sa drôtov.

"Kufufu" zasmial sa Mukuro, zabúdajúc na rozhorčenie ktoré v ňom vyvolal komentár o šatách. Obmotal svoj malíček okolo Byakuranového. "Tak dobre, sľubujem."

Byakuran mu malíček pustil a opatrne ho vtiahol naspäť na svoju stranu. "Určite nám to vyjde."

Ešte dlho sa rozprávali, vymieňali si úsmevy a zabávali sa... Mukuro sa dokonca ani neunúval zisťovať detaily o Byakuranovi. Bolo mu to jedno. Mal sa s ním dobre, na chvíľu zabudol na všetky starosti, na to, ako bol jeho život príšerný. Bál sa, že by sa mohol dozvedieť niečo, čo by mu získanú pohodu zničilo. Poznali sa sotva pol hodinu a aj tak mal pocit, že spolu zažili viac ako celý život.
Tešil sa na budúcnosť, ktorá možno nikdy nenastane.

Spoločné chvíle však prerušil hluk náhle sa ozývajúci z budovy. Stráže si museli konečne všimnúť neprítomnosť jedného z väzňov. Modrovlasý mladík venoval bielovlasému posledný úsmev predtým, ako ho poslal nenávratne preč.

Posledný...?


Kufufu....

_________________

~B26 & 6927 & 2700 luver~
Real? Illusion? Deceiving pleasant feeling, Using the power like it’s a habit, Fooling around freely
Severe? Irrational? Extreme feelings, Agitate the simple senpai
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://butterfly-effect.blog.c
 
A ty budeš moja kráľovná! [10069]
Návrat hore 
Strana 1 z 1
 Similar topics
-
» Tak moja kresba ale v skicári!
» Najlepšia filmová postava
» Moja úvaha o sláve
» Moja AQ postava.
» Manera de España (Cez Španielsko)

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
~Yakusoku no basho e~ :: FanZóna :: FanFiction-
Prejdi na: